Bol práve čas obeda, keď náčelník kmeňa RÝCHLEHO SINCLAIRA, odvážny a rýchly procesor Z-80, uvidel úzky a v ďialke periférie takmer nepoznateľný zhluk logických úrovní, zvírených okolo neznámeho, rýchlo sa pohybujúceho jazdca. Náčelník sa nadvihol v strmeňoch svojho verného koňa REXa (náčelník meral bezmála 90cm) a odhadol jeho rýchlosť na šesť megahertzov, ale to už jazdec priscrolloval do takej blízkosti, že náčelníkovi ohnulo pätice. Po 12. strojových cykloch náčelník spoznal svojho syna SAMA COUPEho. SAM sa práve vrátil z vojnového súboru na okraji jazera Titikaka a prinášal svojmu otcovi spávy o stave boja. Ale náčelník dobre nezačul jeho slová, z ktorých vyrozumel, že sa boja a svojmu synovi jednu sparuky vylepil, až sa SAMOVI prudko zvýšil kmitočet napájacieho napätia.

Neskôr, až si zrovnal napätie a prepol sa do SPEKTRUM MÓDU, rade starších vyrozprával, čo zažil a videl. Podľa jeho slov bol on sám ochotný zakopať vojnovú adresu, čo druhá strana na čele s obávaným vodcom Harddim odmietla. Preto, aby nedošlo ku krvavému resetu, obe strany sa rozhodli pre súboj dvoch bojovníkov. Stranu RÝCHLEHO SINCLAIRA prezentovala D-80-ka a jeho odporcom bol, už spomínaný, Harddi.

Harddi už čakal v kruhu BUS-zberníc, keď do arény vstúpila aj D-80-ka. Za ňou sa zavreli dvierka a rozhorela sa zelená LEDka boja. Ako prvý útočil Harddi nečakaným škrípavým oztočením. Zastavil ho až krátky prívodný vodič pred tvárou súpera. D-80-ka nečakala a útok opätovala ráznym bzúknutím. Vrážala doňho všetkými NO-NAME disketami, na ktoré si doma potajomky SNAPOVALA. Prítomným stúpal adrenalín logických napätí, ba zdalo sa, že D-80-ka mala víťazstvo nadosah, keď najvyššia hlavička kmeňa prerušila boj. Samozrejme, kmeňové mechaniky cvakali dvierkami a otvormi (podľa druhu), čím dávali najavo, že sú nespokojné s takýmto rohodnutím. Dôvod nemaskovatelného prerušenia bol TXT súbor, v ktorom po prečítaní v EI Manažéri bola správa od INTELdiánov, že kmeň RÝCHLEHO SINCLAIRA bude konkurenčne porazený a zničený magnetickým poľom veľkej intenzity. Mechaniky, AY-ky a všetky pamäťové média rozpútali taký rozruch, že si vzájomne stúpali po nožičkách, hlavičkách a záznamových stopách. BOL TO KONIEC NAJLEPŠIEHO OSEM-BITOVÉHO KMEŇA... Porazený Harddi teraz s úsmevom na C-čku odcválal preč.

Kmeňový šaman 8255 so svojimi učňami CENTRONICS a RS-232 pozorne zviazali vypočuté informácie do svojich V/V brán a po porade s náčlníkom Procesorom, rozhodli sa pre namáhavú cestu dátovými systémami, ktorú má podstúpiť šaman a náčelníkov syn. Ry-banka dala odvážlivcom do registra zopár informácií, ktoré uchovávala pre ťažké časy a odscrollovali.

Prešli divoké toky vysokých napätí a zrádne zákutia páchnucich ponožiek, dokonca ich v púšti zasiahol magnetický dážď a infobúrka, ale šaman a náčelníkov syn SAM si poctivo ukladali pozíciu. Nachádzali sa práve v miestach, kde podľa náčelníkových slov a šamanových brán, sídlila vševedúca a nespáliteľná ruská Rómka so svojou sestrou, degenerovanou Epromkou. Šťastní sa rozbehli k jaskyni, kde obe sídlili.

V tmavej chodbe najskôr stretli Epromku, ktorá ich viedla ku svojej sestre. SAM si všimol, že cestu moc nepozná a už niekoľkokrát sa zmýlila. Šaman 8255 mu povedal o jej chorobe: Veľký Money Too ju za neposlušnosť preklial silnou sklerózou. Vždy keď vyjde zo svojej tmavej jaskyne a zasvieti na ňu indiánske slnko, stratí pamäť, čo je dosť ironické. Pre ňu samotnú to ani nie je utrpenie, pretože sa každú chvíľu dozvie niečo nové, prekvapivé a nemusí veľa chodiť.

Nakoniec, ani nevedia ako, dostali sa až k samotnej vševedúcej Rómke. Poprosili ju o radu a ona sa zahľadela do krištáľového ČB-monitoru. Prikázala im, aby sa poklonili 8-bitovému Money Tooovi v jeho chráme MB-02, čo by malo pomôcť. Nasadli na kone a odscrollovali do šírej periférie. Navečer rozložili oheň, lebo mali zarosené piny, zjedli solené mäso (šaman bol tak trochu mäsochista) a zložili sa k spánku.

Nadránom, keď sa indiánske slnko už vydrichmalo, násilne ich prebudil neznámy čudák z osady biedneho ATARI. Skôr ako stihli nakopnúť systémy, už na nich mierila hlaveň osem-bitového koltu. Vlastník zbrane nemal nepriateľské úmysly a tak sa predstavil pravým menom a príponou ako ATARI 800 XL. SAM si spravil srandu, že či číslo 800 značí taktovaciu frekvenciu v Hz. V zápätí XL vypálil ranu do vzduchu a o chvíľu uvideli scrollujúceho jazdca. Bol to šerifov zástupca 130 XL, na čo sa SAM rozosmial ešte viac a pleskol šamana po chrbte takou silou, až sa mu poplietli všetky výstupné brány. A keďže mali trochu problém s dorozumievaním, rozišli sa s prenikavým SAMOVÝM smiechom.

Dva cykly spolu scrollovali do chármu MB-02, kde sa klaňali asi do doby, keď SAM so svojimi 6timi MHz povedal, že sa asi na nich Money Too vys..( C Nonsense in BASIC).. a jeho zástupca BUSY bude najkôr zaneprázdený. Bolo by dobré, keby požiadali o pomoc už dosť rozsiahly kmeň GAME-BOJA (ktorí sa INTELdiánov NEBOJA) a patria tiež do skupiny kmeňov indiánov s náčelníkmi Z-80.

Synovia Inputčunu, smelí GAME-BOJOVIA práve odpočívali na brehu jazera Titikaka pod ochranným štítom hory Makču Printču, keď deti spozorovali šamanov a SAMOV príchod. Zvítali sa s v ústrety bežiacimi ženami a deťmi, ktoré ešte nemali vysokú napäťovú úroveň. Neskôr oznámili rade výsledky svojej cesty a vyfajčili fajku preťaženia, naplnenú tabakom, ktorý kedysi pokrýval starú zbernicu a Rómkin krištáľový monitor. Medzitým padlo rozhodnutie. V periférii dôjde k boju na login a reset. Náčelník rozposlal poslov do všetkých systémov, ba ešte ďalej a k tomu zopár paritných bitov na omrknutie súpera.

Pre bojovníkov bolo dôležité aj miesto, kde sa má boj zviesť. SAM navrhol, aby sa súboj z didaktických dôvodov odohrával v Delte, do ktorej sa vlievala "Emulator river", posvätná rieka všetkcýh In-diánov. Protivníci INTELdiáni sa rozhodli pre zradný doomovský útok, podfarbený štvoritým mortal-kombatovským napäťovým masakrom. Nadránom, keď už svitalo indiánske slnko, začali oba znepriatelené tábory ožívať. Neskôr náčelník INTELdiánov vyzval bojovníkov k útoku, tí nasadli na rýchle PCI zbernice a hnali sa k súperovmu táboru. Preľaknutí indiáni brali do pätíc zbrane a pripravovali sa odraziť útok. Všetci vedeli, že proti takej prevahe nemajú šancu, ale indiánska hrdosť a život bez koprocesorov im dávala odvahu bojovať.

Dopadli prvé piny a boj sa dostával do varu. Všade bolo cítiť roztečenú umelinu z pamätí, odvalené stabilizátori MC 7805, vadné tranzistory ZTX 650 na jednej strane a doškriabané CD-ROM mechaniky, rozdupané myšky a zavírené HARD-DISKY na druhej. Krajina stratila na farebnosti a jednobodovom scrollingu. Dokola vyzerala ako Simcity po nukleárnom výbuchu. In-diánom už odchádzali mechaniky a zdalo sa, že INTELdiáni ich všetkých pobijú. SAM zlikvidoval svojim "TomaHawkom" veľa nepriateľov a bežal na pomoc otcovi Procesorovi, ktorý sa ťažko bránil shieldom. INTELdiáni mali víťazstvo nadosah, keď sa z východu blížil kmeň šikmookých MASTER-SYSTÉMOV (užívajúcich tiež Z-80), plávajúcich po "Emulator river" súkmeňovcom na pomoc, vedený náčlníkom Clivom. SAM v návale napäťovej špičky pustil "TomaHawk", čo využil nepriateľ a chystal sa ho outskalpovať. SAM cez jednu adresnú zbernicu už cítil, že príde tvarovo o svoj dizajn, keď v tom zadunel perifériou výstrel a INTELdián sa zrátil na zem. SAM sa pozrel smerom odkiaľ zadunel a uvidel šikmookého GAME-BOYa so svojim externým akumulátorom, ako zviera 8-bitovú opakovačku, z ktorej hlavne sa ešte dymilo. Medzi tým indiáni tlačili súperov k priepasti a tí, plný zmätku, v nej našli svoj koniec. Pri páde, ťahaní mother-boardami a 21" monitormi, strácali sa v temnotách inštrukčného súboru Z-80. In-diáni sa vrátili aj so šikmookými priateľmi do tábora, kde vyfajčili fajku preťaženia a excel-lentne sa zabávali až do rána. Ráno im dali na pamiatku ikonu svojho totemu a potom žili šťastne až kým neescapapali.

Prvé UV-lúče odhalovali výsledky večerného prelievania prúdu. Pohľad to bol deprimujúci a nepomohlo by vám ani POKE proti zvracaniu. Po bojisku precházdali supy (COMMODORáci akýsi) a trhali sa pre chladiče. Ale výsledok boja bol evidentný, INTELdiánom sa nepodarilo poraziť kmeň RÝCHLEHO SINCLAIRA a ešte ani v blízkej dobe sa im to nepodarí.

STORY: MIROSLAV ALBRECHT alias Mr.BEAN.......